Startupové blues

„Úspech je schopnosť ísť od nezdaru k nezdaru bez straty nadšenia,“ povedal raz Winston Churchill. Ako však ísť ďalej vtedy, keď ti prestane dávať dlhodobý zmysel to, čomu si kedysi obetoval všetko? Túto otázku v sebe František Krivda začal riešiť po rokoch, keď sa zo startupu Slido stala jedna z najrýchlejšie rastúcich firiem v strednej Európe s miliónovými tržbami a jej meno sa stalo svetovým. Neustála neistota, s ktorou startupy zápasia, totiž priniesla svoju daň – vyhorenie. „Tvoje okolie už vidí úspech, ale ty nevieš, či firma prežije najbližšie tri mesiace. Cítiš tlak, úzkosť, spochybňuješ samého seba a svoju prácu,“ popisuje František pocity, ktoré ho viedli k rozhodnutiu opustiť vlastnú spoločnosť. Vedel totiž, že takto už nemôže fungovať ďalej.

Ako freelancer v oblasti grafického dizajnu a marketingu pracoval pre top slovenské aj svetové firmy, no popri klientskej práci rozbiehal vlastné projekty. František bol totiž vždy inovátorom a potreboval niečo vymýšľať. Či to bolo lokálne podnikanie s plastovými vizitkami, kreatívne maľovanie stien po Európe alebo e-shop so športovou výživou. Pri počítaní jeho biznisov, ktoré by sme dnes nazvali startupmi, sa zastaví pri čísle 13. „Niektoré sa mi podarilo predať, ale väčšina sa skončila neúspechom,“ hovorí s úsmevom.

Ľahkosť, s akou o tom rozpráva, nás na moment prekvapí. Fero však vysvetľuje, že z týchto „pádov“ komplexy nemal, bral ich ako prirodzenú súčasť učenia sa. Vďaka nim zistil, ako to nevzdávať, čo sa napokon vyplatilo. Vybudoval firmu, ktorej aplikáciu na konferenciách používajú aj Elon Musk či Steve Wozniak.

Celý tento príbeh sa začal písať v máji 2012 na podujatí Startup Weekend. Tam sa stretol s Peťom Komorníkom a Peťom Slivkom a vytvorili prvú verziu produktu, ktorý mal zefektívniť komunikáciu medzi prednášajúcim a poslucháčmi. Dovtedy chalanov nepoznal, no akosi medzi nimi zafungovala chémia. Súťaž vyhrali a hneď po víkende sa rozhodli založiť si firmu. „Bolo to, ako keď vypustíš deti do zábavného parku s kreditkou a nepovieš im, koľko je na nej peňazí,“ spomína so smiechom na spoločné začiatky.

František Krivda stojí za platformou, ktorá dnes nechýba na každom väčšom evente či konferencii. Foto: František Krivda (archív)

František hovorí, že vtedy konečne našiel ten správny „match“. Kreatívny mág Rei Inamoto raz povedal, že „každý úspešný tím sa skladá z troch H – hustler, hipster a hacker.“ A pri ich firme to platilo stopercentne. „Ja som bol ten kreatívec, ktorého zosobňuje hipster, Peťo Slivka bol hacker – programátor a náš CEO Komo bol energický hustler,“ smeje sa.

Svet startupistu

Na toto obdobie spomína ako na časy obrovského nadšenia, keď bol firme ochotný obetovať všetko. „Vtedy som ‘makal’ ako blázon vrátane večerov a víkendov. Dvanásť hodín denne bol štandard, a aj keď som to vtedy bral ako svoju záľubu a nie prácu, podvedome na mňa roky takéhoto fungovania určite vplývali,“ myslí si.

Keď sa ho však dnes opýtame na to, či sú podľa neho startupy len pre workoholikov, odpovedá inak, ako by to urobil pred niekoľkými rokmi. „Vtedy som bol nastavený tak, že určite áno. Že všetko je o tom, koľko hodín denne a ako intenzívne pracuješ. Dnes si, paradoxne, myslím, že ak niekto vie popri budovaní firmy zladiť aj život mimo nej, je to znak vyzretosti,“ hovorí.

Slido vznikalo v období, keď sa na Slovensku rodili prvé startupové lastovičky a tento svet bol cool. Budovala sa komunita inovátorov, zvyšoval sa počet začínajúcich firiem, a Slido sa postupne menilo. Na začiatku mala byť aplikácia nástrojom na zisťovanie spätnej väzby po prezentácii, až neskôr pribudla možnosť klásť cez ňu otázky prezentujúcim.

„Stretával som sa s kamarátmi a známymi, ktorým som nadšene ‘pitchoval’ náš produkt. Ten sa však neustále vyvíjal, takže na otázku, čo robím, som vždy odpovedal inak. Nerozumeli tomu,“ vysvetľuje František.

Svoj neskorší burnout pripisuje práve neustálym zmenám a nulovej stabilite, ktorá je syndrómom startupov. Každý deň bolo potrebné riešiť veci, s ktorými sa nikdy predtým nestretol. „Urobíš veľmi veľa failov a musíš sa naučiť byť proti nim odolný. No vplýva to na teba,“ hovorí. Preto sa často cítil nešťastne a neustále spochybňoval svoju prácu. Keď mu napríklad nejaký kamarát zo zahraničnej konferencie napísal, že tam používajú Slido a že je to perfektné, na chvíľu sa síce potešil, no súbežne sa mu v hlave začali víriť myšlienky o tom, čo bude s firmou ďalej.

Mal dokonca obdobie, keď ho hneval záujem médií o ich firmu a odmietal rozhovory. Nemyslel si totiž, že je toho hodný. „Všetci videli úspech už veľmi skoro, ale ja som chcel mať najprv výsledky. Bol to tlak,“ hovorí. Najmä vtedy, keď sa na Slovensku začali objavovať prvé veľké spoločnosti ako Sygic či Pixel Federation. „Stále si startup, občas ti padá aplikácia a ešte nemáš peniaze na viac programátorov či zákaznícky servis. Tvoj produkt však prináša hodnotu top firmám, ktorým potrebuješ dať to najlepšie,“ vysvetľuje.

Zo svojej vlastnej firmy František musel pre syndróm vyhorenia odísť. Foto: František Krivda (archív)

Na chvíľu sa zamyslí nad tým, že možno bol v tom čase na seba až príliš neúprosný. Jeho hlava však vypnúť nedokázala a on stále premýšľal nad firmou. „Najväčším problémom pri startupoch je práve vysporiadanie sa s tou neustálou neistotou. Ak na to zakladateľ firmy nie je pripravený, ľahko ho to zomelie,“ myslí si. Jeho to po čase začalo vnútorne zožierať a v tom období začal trpieť nespavosťou, ktorú sa mu podarilo vyriešiť až o mesiace neskôr. Až potom, čo z firmy definitívne odišiel.

Aj jeho postihlo to, čo sa označuje pojmom „Founder’s Blues“. Ide o stav neustáleho stresu, stavu úzkosti, vysokých očakávaní a nedostatku času na well-being, ktorý je súčasťou života mnohých podnikateľov. Riešiť však otázku osobného naplnenia v rozvíjajúcom sa startupe? „Je to, ako keby ťa trápilo, čo máš oblečené, keď horí tvoj dom,“ hovorí dnes František položartom.

Čísla z výskumov hovoria, že ide o vážnu tému. V americkej štúdii z roku 2013 hlásilo až 73 % podnikateľov nejaký problém v oblasti duševného zdravia, čo je oproti 7 % v bežnej populácii výrazná nerovnováha. Jemu k uvedomeniu problému dopomohol až článok, v ktorom videl podobnú štatistiku. „Pamätám si, že to pre mňa bolo vytriezvenie, a zároveň som si aj vydýchol, že v tom, čo prežívam, nie som sám,“ vraví.

Hľadanie významu

Otázku zmyslu svojej práce začal riešiť v čase, keď bolo Slido už úspešnou a známou firmou. A aj keď ju pomohol vybudovať, stále v nej nevedel uchopiť svoju rolu. V startupoch sa totiž, najmä v začiatkoch, venujú všetci všetkému, z čoho neskôr vyplývajú nejasnosti. „Si síce spoluzakladateľ, ale nie CEO. Firma nemá zadefinované, čo presne je tvoja kompetencia alebo zodpovednosť. Navyše, veľa vecí, ktoré v rozvíjajúcej firme robíš, sa javí ako nedocenených, a to po čase vyčerpáva,“ vysvetľuje.

S odstupom času vníma, že každý svoj deň v tom období prežíval inak. V pondelok prišiel do práce namotivovaný, no v utorok prišlo skľúčenie a nič mu nedávalo zmysel. „Máš nalinajkované postupy, napísaný to-do list, a aj vieš, čo by si mal robiť, no ty tam len sedíš a pozeráš na monitor,“ opisuje. Takéto výkyvy prichádzali čoraz častejšie a začalo si ich všímať aj jeho najbližšie okolie. Vraveli mu, nech s tým niečo urobí.
V tom čase už navštevoval psychológa, ktorý bol jeho sprievodcom celým procesom burnoutu. Syndrómom, ktorý u neho vyvrcholil rozhodnutím odísť z vlastnej firmy. A to prirovnáva k ozajstnému rozchodu. „Moment rozídenia nastane vtedy, keď si uvedomíš, že už vlastne nevieš, či sa chceš ďalej snažiť,“ vraví.

František sám seba nazýva dizajnérom, podnikateľom a inovátorom. Foto: František Krivda (archív)

K činu sa však odhodlal až rok po tomto mentálnom rozchode. Plán totiž neustále prekladal a spomína, že to nebolo jednoduché. Správny čas na odchod z vlastnej firmy totiž neexistuje, je to vaše dieťa. „Keď už za sebou máte aj nejaké úspechy, tak je to ako droga, na ktorej sa veziete. Síce vieš, že ti nerobí dobre, ale nedokážeš prestať,“ hovorí. Pri tejto časti rozhovoru sa na chvíľu zamyslí a spomenie dokument, ktorý nedávno pozeral.

Opisuje príbeh jednej firmy od úplných začiatkov po koniec, keď z nej odchádzajú vyhorení zamestnanci. A jeden z nich v ňom hovorí: „Veľa ľudí si myslí, že obetovať sa pre úspech firmy znamená, že musíte veľa pracovať, tvrdo bojovať alebo že nestrávite toľko času so svojimi blízkymi. Ale tá obeta je často o niečom úplne inom. Znamená to, že budete musieť obetovať to, kým ste. Budete musieť robiť kompromisy aj vo vašich hlboko zakorenených presvedčeniach a prekračovať čoraz väčšie nepohodlie. Pritom ste si sľúbili, že takto ďaleko nikdy nezájdete.“

Potom stačí už len málo na to, aby si povedal „dosť“. Františkovo definitívne dosť prišlo v januári 2018, presne na jeho narodeniny. „Veľa ľudí sa čudovalo, že sa to stalo práve mne. Pýtali sa, prečo. Veď sme mali dobrú firemnú kultúru, skvelých ľudí aj zaujímavý rast.“

A ako na túto otázku odpovedá dnes? Kombinácia neustálej neistoty a toho, že bol na seba vždy prísny. Až po čase zistil, že vlastne nerobil to, čo bolo prienikom jeho talentu a vášne. „Nedá sa to potláčať dlhodobo, dá sa to ‘hackovať’ pár rokov a robiť, čo si firma žiada, ale potom vás to dobehne,“ hovorí.

Smer Kanárske ostrovy

Ak na človeka dlhodobo vplýva stres a úzkosť a telo je vyčerpávané, často sa to u neho prejaví, až keď vypne. Vtedy sa totiž činnosť imunitného systému obnoví a dokazuje, čo je zle. Prvé dva týždne po odchode zo Slido preto František takmer celé spal. A to „spachtošom“ nikdy nebol. Jeho pauza, počas ktorej sa chcel dať psychicky do poriadku, teda začala dohnaním toho, čo telu dlho chýbalo.

Prestávka v práci, ktorú často využívajú ľudia po burnoute, sa nazýva sabbatical. Pomenovanie je odvodené od latinského slova sabbaticus, ktorý označoval deň odpočinku. Keď však Františkovo telo dohnalo spánkový deficit, prešiel do starého režimu a vrhol sa do práce. Aj keď vtedy žiadnu nemal. „Napriek tomu som mal to-do listy na konkrétne dni, robil som si zoznamy kníh, ktoré musím prečítať, dohadoval som si stretnutia a stresovali ma nepracovné veci, napríklad tréningy,“ vysvetľuje.
Ani si neuvedomoval, že roky takéhoto fungovania sa na ňom podpísali a on sa podvedome snažil využiť každú minútu produktívne. „Keď si celý život závislý od výkonu a efektivity, je veľmi ťažké len tak spomaliť a nerobiť nič. Po čase som sa však sám seba pýtal, či je toto tá pauza, ktorú som chcel,“ hovorí. A keďže nebola, musel sa naučiť spomaliť.

František absolvoval niekoľko bike touring ciest, bicykloval na Balkáne, cez Alpy alebo okolo Kanárskych ostrovov. Foto: František Krivda (archív)

Neskôr niekde čítal, že istý čas na začiatku sabbaticalu sa odporúča len tak „zabiť“, napríklad motaním sa po dome či pozeraním seriálov. Keď sa o to na začiatku pokúšal, bojoval s výčitkami svedomia a myšlienkami, že to vôbec nie je v poriadku. Prvýkrát po rokoch zažíval pocity nudy a učil sa, ako nerobiť nič. Veľa čítal o syndróme vyhorenia, cvičil, bicykloval a pomáhala mu aj meditácia. „Ak vyhoríte a rozhodnete sa pre pauzu v práci, napíšte si zoznam vecí, ktoré by ste počas nej chceli stihnúť. Potom to celé zoškrtajte na tretinu,“ radí.

Na jeho pomyselnom zozname sa nachádzala ďalšia cyklistická púť. Po pár týždňoch na Slovensku teda naložil svoj bicykel a vybral sa na Kanárske ostrovy. A tam si dával rozličné ciele, ako napríklad prebicyklovať celý ostrov, potom ďalší, či navštíviť v každom meste crossfitovú telocvičňu „Neviem dlhodobo cestovať len tak, bez zmyslu. Bike touring je v tomto skvelý, je to taká púť s cieľmi,“ smeje sa. Počas týchto týždňov dokázal úplne vypnúť a spomína, že výlet mal všetko, čo potreboval – zmysel, šport, dobrodružstvo a kompletné odreagovanie.

Okrem tohto času bol však počas celej ročnej pracovnej prestávky na Slovensku. Keď sa ho opýtame na to, prečo viac necestoval, zasmeje sa. „To je zaujímavé. Keď som niekomu povedal, že mám sabbatical, tak sa ma hneď opýtal, že prečo necestujem. Je to také mileniálske zmýšľanie, že pri každej možnej príležitosti musíš odísť, cestovať a niečo robiť. No nie, nemusíš,” hovorí dnes.

Vyhorenie mu dalo úplne nový pohľad na svet a nanovo si vďaka nemu prehodnotil svoje hodnoty. A aj keď si bol pred rokom takmer istý, že už nebude rozbiehať žiadny startup, zmenilo sa to. „Založil som vlastné inovačné štúdio Laboratora, v ktorom chcem realizovať všetky tie projekty, ktoré som si vysníval. Niektoré som nosil v hlave už roky ešte pred Slidom. Povedal som si, že keď mi aj po tom, ako som mal sabbatical, stále dávajú zmysel, tak ich budem tvoriť oficiálne pod značkou,“ dodáva.